1.zápis (12:10) – Zvolen
Píšeš pierko? JO!
Idem skúmať poľné cesty medzi Zvolenom a Detvou; kuknem asi aj do Očovej, Zolnej, Lisekovca, Hradnej, do Dúbravy a dúfam, teda nie dúfam, skôr uvidím, či dôjdem aj na Kaľamárku. Cieľ nemám. Teda mám. Mojim cieľom je skúmať premenlivosť môjho cieľa. No a skúsim to aj všetko spísať. Cieľ je tak jasný, aj nejasný.
Mám v batohu „lásku k prírode-liberty cap“ a mám tam aj lezky s kapsičkou. Mám tam knižku, a mám tam aj zápisník. No a som na biku. Takže sadám, púšťam si do uší hudbičku.
Ešte jeden dodatok: Volal mi otec. Povedal som mu do akého podpolianskeho kraja sa idem pustiť. Poprial mi šťastnú cestu a pochválil výber.
2.zápis (13:32) – medzi Zvolenom a Očovou
No a na krásnom kopčeku, kde myslím, ešte nikto predo mnou nesedel. Napil som sa z džúsu, sedím na tráve, dívam sa na dve hrušky, ktoré som si pribalil pre ich šťavnaté schopnosti a už som sa pozrel aj do škatuľky s láskou.
Na Očovú už dovidím a zhruba už vidím – aspoň si myslím – aj Kaľamárku. Poďme však k môjmu cieľu. Pomaly sa napĺňam presvedčením, že tento výlet chcem stráviť sám so sebou. Ja a moja tužka, zápisník, pocity.
Ach lomcuje to so mnou. Nabažiť sa lásky? Pojesť dačo? Alebo len tak ležať a kukať na nebo? Alebo ísť ďalej na biku? Tjááj. Rozhodnosť nie je moja silná vlastnosť. Ale už viem. Pozriem sa do magickej knihy. Mám ju v batôžku.
3.zápis (14:02) – miesto rovnakô
22 malých černoškov je vo mne. No čo, veď aj slniečko začalo silnejšie svietiť. No a fúka vetrík, ktorý dáva do pohybu rastlinstvo okolo mňa. Teším sa z toho veľmi a myslím, že sa budem ešte viac. Však zíval som poriadne.
Na Kaľamárku už teda nepôjdem. Nikde medzi ľudí nepôjdem. Nechcem. Povyberám si radšj jazykom, čo mi ostalo medzi zubami a spriatelím sa s týmto lúčnym podpolianskym kopčekom. S jeho rastlinstvom, jeho zvukmi, harmóniou – som zvedavý, čo všetko mi ukáže. Ej, ale neviem či sa nad Zvolenom nezmráka.
Hej, a skúsim mať chvíľu aj zatvorené oči. V knihe som čítal, že je to vraj celkom dobré na to, aby som cítil, čo sa deje vo mne, teda aby som to nezmiešaval s tým, čo sa deje von.
Idem sa teraz prejsť po kopčeku a to na čisto bosý. Veci si nechám tu. Uvidíme, či vznikne aj štvrtý zápis. Ak áno, tak ...
4.zápis (14:20) presun
V uchu riava hudby. Prešiel som kúsok a našiel krásnu cestičku po ďatelinke. Kráčam ňou a idem ďalej k nespoznanému kopčeku.
5. „zápis“ : )
„obloha tu preniká svetlom“
„lepšie som začau vidieť“
„ a KviEtkY „
PEACE ...
